reklama

Zakáľačky v Gombáši

December až február bolo od dávna zakáľačkové obdobie. Prasce nezakáľali mäsiari, ale samouci (naturisti). Dokonca v našej dedine dobre vedela urobiť zakáľačku aj žena. Volala sa Čamatejová. Prasce na zaklatie nebývali veľké, lebo ich nebolo čím dokŕmiť. Keď vážilo prasa aspoň 100 kg, hovorili, že bolo veľké, takže dvom- trom chlapom nerobilo ťažkosti pri zakáľaní prevaliť ho nabok, pichnúť ho do srdca a pridržať, kým zdochlo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
zakáľačka
zakáľačka 

Už pred zakáľačkou sa muselo pripraviť koryto, ostré nože, špajdle na jaterničky, hrnce alebo kotlík na vriacu vodu a pochopiteľne špiritus na navarenie dobrej pálenky. Koryto bývalo urobené z jedného kusa dreva (javor, jedľa, topoľ, lipa). Dnes sa už používajú korytá vyrobené z dosák. Každý nemal koryto, a preto si ho požičiavali. Spomínali, že jedna žena šla si ho pýtať požičať takto (v nárečí): „Poslali mä naši, či bi ste hím nedali korito prasä zaklat?"

Zaklaté prasa sa v koryte zbavilo srsti obarením vriacou vodou. Voda sa obyčajne zohrievala vonku v kotly vloženom na trojnožku (träjfús). V koryte sa prasa obracalo pomocou dvoch reťazí a ich trením o kožu sa odstraňovala srsť. Dobrým pomocníkom pred obarením bola na prasa posypaná rozomletá kolofónia alebo smreková živica.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Očistené a poumývané prasa sa zavesilo dolu hlavou a tak sa rozoberalo. Najprv sa vybrali vnútornosti a až potom črevá a žalúdok. Po rozpoltení sa na stole „tálovalo" - kúskovalo, štvrtilo.

Paprčky a chvost odložili na huspeninu (studeno). Rebrá, šunky a slanina sa zasolila a po 2 - 3 týždňovom solení sa údili. Hlava, uši, jazyk, obličky, srdce, časť kolienok varili na tlačienku (švankés). Z pomletých výrezkov mäsa a po zmiešaní s koreninami sa robili klobásy, ktoré sa údili. Do jaterníc sa dávala ryža, krv, škvarky a z vypražených otokov a koreniny. Mäso sa údievalo na pôjdoch dreveníc. Komíny boli slepé, lebo dym vychádzal z krátkeho komína pod drevenou šindľovou strechou. Keď sa prestalo údiť na pôjdoch dreveníc, postavili si za domom malé samostatné udiarničky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako to bolo za socializmu?

Prasce sa chovali, ale keď ho chcel zaklať, musel mať zakáľacie povolenie. Ak nemal splnený kontingent, zakáľací list nedostal. Dokonca v auguste 1957 ONV dalo príkaz, aby občanom, ktorí si neplnia dodávky, neboli dané žiadne potvrdenia, neodporúčali sa ich žiadosti a neposkytli žiadne výhody. Za zakáľací list sa platilo 25 Kčs a muselo sa odovzdať 7 kg škvarenej masti a krupón (koža). Potom u nás dodávku krupónov zrušili na protest lesných robotníkov. Za „čierne" zakáľačky dávalo MNV pokuty od 50 do 200 Kčs.

R. 1954 bol okresný problém zadovážiť si na chov malé prasiatko. Keď si ho chovateľ kúpil z iného okresu (Oravy), tak mu ho príslušníci zhabali a niektorí vysolili im aj pokuty. Stávalo sa aj tak, že príslušník zobral len pokutu. V takomto počínaní nebola žiadna logika, veď prasa potreboval chovať aj na dodávku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V auguste 1952 urobili v obci Gombáš tzv. štátny výkup prasiec. V skutočnosti nebol to žiaden výkup, ale normálna rekvirácia, lebo nikomu nič nezaplatili. Dôvod rekvirácie: Jozefovi Galanovi zobrali 2 prasce, lebo nemal majetok a oni tvrdili, že sú to prasce jeho 69 - ročného otca, ktorý neplní kontingenty. Jozefovi Brukovi zobrali prasce, lebo neboli zapísané pri poslednom úradnom súpise.

Na záver príhoda zo zakáľačky.

Bolo to okolo r. 1950. Jeden občan bývajúci v Ľubochni mi spomínal, že keď ešte býval v Rojkove u otca chceli zabiť prasa „na čierno." Zakáľací list by im tak neboli dali, lebo nemali splnený kontingent. Chceli to preto urobiť zastrelením a včas ráno, aby dlho nekvičalo a aby to nikto nevedel. On zohnal nejakú maďarskú pušku a jeden náboj. Vošiel do chlieva, prasaťu dal do válova jabĺčka, priložil mu hlaveň pušky na čelo a strelil. Výstrel bol nad očakávanie veľmi silný, lebo to nebol obyčajný náboj, ale „dum- dum," takže prasacia hlava sa rozletela po stenách chlieva a už bolo po tlačienke. Ako vyzeral zakálač, to si už každý domyslí. Šťastie, že sa nikomu zázrakom nič nestalo. Pokrvavenosť sa dala umyť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bolo zvykom, ktorý sa udržal aj za socializmu, že najbližšej rodine sa posielalo zo zakáľačky kúsok mäsa, pečienky, niekde aj tlačienky a hlavne jaternice. Aspoň po dve jaterničky sa dali aj najbližším susedom. Teraz je už u nás veľmi málo občanov, ktorí chovajú prasa, takže padajú aj zakáľačky do zabudnutia. Výrobky zo zakáľačky radi nosili deti lebo vždy dostali za donesenie tejto dobroty finančnú odmenu.

Karol Okáľ

Karol Okáľ

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  0x

kronikár, pišúci zadarmo, no nie nadarmo Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu