Sedliacky rozum

Autor: Karol Okáľ | 8.3.2009 o 14:43 | Karma článku: 7,78 | Prečítané:  1545x

Myslím, že to bolo r. 1951, čo boli zvolení ako prví prísediaci sudcovia z ľudu. Tento „pokrokový ľudovodemokratický inštitút umožnil pracujúcemu ľudu účasť na výkone súdnej moci a sudcovskom rozhodovaní". Noví prísediaci "kvalifikáciu" mali, veď boli robotníci.

Na súdy si ľahko zvykli, veď šichtu mali zaplatenú a dobre bolo posedieť v teple najmä v zimných mesiacoch, aj keď na súde, veď neboli obžalovaní. Dvíhať ruku bolo príjemnejšie ako dvíhať kolom drevo ako lesný robotník. Ak bolo treba tľapkať, tak aj to sa naučili. Veď v rozličných novinových článkoch opisujúcich stretnutia, zjazdy a pod. končili: "Rečníka odmenil dlhotrvajúci búrlivý neutíchajúci potlesk." Nič sa nestalo, ak si aj zdriemol. Keď do neho drgol sused a stávalo sa aj tak, že rozospatý zdvihol ruku aj keď sa ešte nehlasovalo. Bolo to vždy lepšie, ako nehlasovať. Postupne sa stali z nich ľudia majúci na všetko patentovaný rozum, hoci v skutočnosti ostali stále duševní maloroľníci.

Raz sa jedna občianka pohádala s miestnym funkcionárom a vo veľkej zlosti mu nadala do jednokopytníkov. Bolo to v čase, keď pracovala na MNV aj trestná komisia. Občan sa urazil a dal komisii podnet na vyriešenie urážky. Predvolali ju a ona prišla. Keď sa spýtali, či je to pravda, tak odpovedala takto: "Slávny súd a páni sudcovia, veď to, z čoho ma obviňujete, vôbec nie je pravda. Také niečo by som ja o ňom nikdy nepovedala. Veď kôň je milé, múdre a čistotné zviera a ani vody sa nenapije zo špinavého kýbľa." Týmto svojim výrokom vyrazila dych všetkým členom trestnej komisie. Žiaľ, už neviem, ako sa to vtedy skončilo. Pravdou je, že mala bohaté skúsenosti so súdmi a vedela, čo kedy urobiť a hlavne povedať. Švagor mi povedal, že ju raz stretol v Bratislave. Ako poriadny krajan ju pozdravil a spýtal sa jej čo tam robí. Ona mu pohotovo odpovedala, že ide k Šaňovi. Keď sa jej spýtal k akému, lebo zo známych Gombašanov sa Šaňo ani Alexander nikto nevolal, tak mu povedala: "A ty to nevieš? K Machovi." Keď sa jej spýtal, či je ohlásená a či ju k nemu pustia, povedala: "Ak ma jednými dverami vyhodia, druhými prídem a bleskovo vybavím, čo potrebujem."

Dobrý sedliacky rozum je aj v čase krízy viac hoden ako peniaze.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?