reklama

Keď venčenie nie je venčenie

Bol som delostrelec a strieľal som z kanóna. Keď sme strieľali s protitankovým strelivom, bol to protivný náraz na ušné bubienky i keď som mal pootvorené ústa. Na vojenčinu a nepríjemné detonácie som už zabudol, ale občas ma preberú zvukové a už aj písomné nárazy rozličných slov a pomenovaní činností. Žasnem nad nimi  a nepomáha, ani keď pootvorím ústa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Jedným z takýchto slov je prevzaté panské slovo „venčenie", pochopiteľne pre panského psa žijúceho často za jemu neprijateľných podmienok v paneláku. Viem, ako sa dedinské psy na vymedzených miestach podľa ich potreby „vyvenčili" a že najradšej mimo vlastného dvora. Poznám z vlastnej skúsenosti aj to, ako hľadali vyššie miesta, ploty, domy, stĺpy a stromy, aby zdvihnutím zadnej nohy označkovali terén, že by na spiatočnej ceste nezablúdili. Pomenovanie pre túto prirodzenú činnosť je, ako som už uviedol, prevzaté a hoci je slovenské, nehodí sa pre psiu potrebu. Veď pri slove „venčenie", ak nemá už človek týmto názvom zahlienené uši, sa mu vyjaví s vencom na hlave krásna, zdravá, v kroji oblečená deva, družica alebo mladucha.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najprv si povieme, ako tento termín vysvetľuje Československý slovník z r. 1975 na str. 620:

venčit - obyčajne v spojení chodiť venčiť psa, chodiť so psom von

věnčit - kniž. korunovať, úspěch věnčený slávou, úspech korunovaný slávou

V Krátkom slovníku slovenského jazyka (1987) na str. 494 je pri hesle venčiť napísané: 1. ozdobovať vencom; venčenie mladuchy, 2. kniž. obklopovať, vrúbiť; dedinu zo všetkých strán venčia hory.

Nie je tam „venčiť psa", ktorý vrúbi a teraz aj venčí osamelé kry a lavičky parkov. Predstavte si, že toto slovo by sa začalo používať v bežnom živote: „Dieťatko sa povenčilo. Z jeho rečí sa človek môže povenčiť. Navenčil ho tak, že mu tresol po hube."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to smiešne a nemôže to pasovať človeku z dediny i keď sa už presťahoval do panelákovej džungle. Nie som za hrubý výraz s..., ale proti psiemu venčeniu rozhodne som, lebo venčiar alebo venčiarka, keď idú so psom von, nemajú so sebou veniec, ale ak sú slušní, tak papierové vrecko. Česi majú slovo věnčit. Ich slovo venčit vychádza zo slova ven (von). Poslovenčiť ich slovo venčit na naše vončiť je proti zdravému rozumu. Čo robiť a čím toto slovo nahradiť? Vráťme sa na dedinu, ako to tam vravia: „na potrebu, na stranu, šiel von, zhodiť, vyprázdniť, šiel tam, kde aj kráľ chodí pešo a pod." Deťom vravievali, že pes kaká, ciká a bolo to dobre, všetkým samozrejmé, lebo aj im o potrebe vraveli tak rodičia. Deti to môžu aj ďalej používať a ak chcú aj dospelí. Použitím náhradných, ekvivalentných a iných zneužívaných termínov psa určite nikto nepomýli. Čo už chudák pes môže robiť, keď je nažratý, dlho v byte sám a len vďaka potrebe konečne vyjde von na zdravý vzduch, aby sa „vyvončil"?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veď aj stupiť na psí venčínec a stupiť na veniec je veľký rozdiel. A kto neverí, nech to skúsi ...

Karol Okáľ

Karol Okáľ

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  0x

kronikár, pišúci zadarmo, no nie nadarmo Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu