Jedným z takýchto slov je prevzaté panské slovo „venčenie", pochopiteľne pre panského psa žijúceho často za jemu neprijateľných podmienok v paneláku. Viem, ako sa dedinské psy na vymedzených miestach podľa ich potreby „vyvenčili" a že najradšej mimo vlastného dvora. Poznám z vlastnej skúsenosti aj to, ako hľadali vyššie miesta, ploty, domy, stĺpy a stromy, aby zdvihnutím zadnej nohy označkovali terén, že by na spiatočnej ceste nezablúdili. Pomenovanie pre túto prirodzenú činnosť je, ako som už uviedol, prevzaté a hoci je slovenské, nehodí sa pre psiu potrebu. Veď pri slove „venčenie", ak nemá už človek týmto názvom zahlienené uši, sa mu vyjaví s vencom na hlave krásna, zdravá, v kroji oblečená deva, družica alebo mladucha.
Najprv si povieme, ako tento termín vysvetľuje Československý slovník z r. 1975 na str. 620:
venčit - obyčajne v spojení chodiť venčiť psa, chodiť so psom von
věnčit - kniž. korunovať, úspěch věnčený slávou, úspech korunovaný slávou
V Krátkom slovníku slovenského jazyka (1987) na str. 494 je pri hesle venčiť napísané: 1. ozdobovať vencom; venčenie mladuchy, 2. kniž. obklopovať, vrúbiť; dedinu zo všetkých strán venčia hory.
Nie je tam „venčiť psa", ktorý vrúbi a teraz aj venčí osamelé kry a lavičky parkov. Predstavte si, že toto slovo by sa začalo používať v bežnom živote: „Dieťatko sa povenčilo. Z jeho rečí sa človek môže povenčiť. Navenčil ho tak, že mu tresol po hube."
Je to smiešne a nemôže to pasovať človeku z dediny i keď sa už presťahoval do panelákovej džungle. Nie som za hrubý výraz s..., ale proti psiemu venčeniu rozhodne som, lebo venčiar alebo venčiarka, keď idú so psom von, nemajú so sebou veniec, ale ak sú slušní, tak papierové vrecko. Česi majú slovo věnčit. Ich slovo venčit vychádza zo slova ven (von). Poslovenčiť ich slovo venčit na naše vončiť je proti zdravému rozumu. Čo robiť a čím toto slovo nahradiť? Vráťme sa na dedinu, ako to tam vravia: „na potrebu, na stranu, šiel von, zhodiť, vyprázdniť, šiel tam, kde aj kráľ chodí pešo a pod." Deťom vravievali, že pes kaká, ciká a bolo to dobre, všetkým samozrejmé, lebo aj im o potrebe vraveli tak rodičia. Deti to môžu aj ďalej používať a ak chcú aj dospelí. Použitím náhradných, ekvivalentných a iných zneužívaných termínov psa určite nikto nepomýli. Čo už chudák pes môže robiť, keď je nažratý, dlho v byte sám a len vďaka potrebe konečne vyjde von na zdravý vzduch, aby sa „vyvončil"?
Veď aj stupiť na psí venčínec a stupiť na veniec je veľký rozdiel. A kto neverí, nech to skúsi ...