Jej priezvisko začínalo na G, ale už neviem aké mala prímenie. Poznal som ju , keď už bola stará. Bola vdova, jej muž tragicky zahynul v Amerike. Klebetnice z našej obce hovorili, že dostala veľa peňazí. Bola aj na púti vo Svätej zemi. Keď bola chorá, často ju doma navštevoval obvodný lekár. Ľudia hovorili, že už keď otvoril na jej izbe dvere, hneď povedal: „Stará choroba, dvacet korún." Raz som bol aj ja u tohto doktora, keď mi začal rásť zub múdrosti. Ďasno mi opuchlo a nemohol som otvoriť ústa. So strachom som šiel k nemu, hoci vedel liečiť aj trhať zuby. V ordinácii nebol, ale našiel som ho v drevárni ako rúbe drevo. Neodpovedal na pozdrav, ale sa opýtal: „Co je?" Keď som mu povedal, čo ma bolí, odpovedal: „Čekej, tady neordinuji." Až keď narúbal dreva, išli sme do ordinácie, kde mi násilne otvoril ústa a zub bez dlhých rečí vytrhol. Neviem, koľko som platil, ale pamätám sa ako som v bolestiach trielil domov. Nikto by ma nedobehol.
Našej rodáčke, ktorá mala od doktora „jednotnú" taxu za úkony lekárskej starostlivosti, sa občas stávalo, že si v kostole pri monotónnej kázni zdriemla a ešte aj modlitebnú knižku mala otvorenú hore nohami. Keď ju suseda upozornila, že má obrátenú knižku, pokojne povedala, že jej ju tie špaty (deti) doma poprevracali. O spaní v kostole tvrdila, že to rozmýšľa so zatvoreným očami.
Starenka aj náš obvodný lekár sú už na druhom svete a aj tí, čo na nich spomínali, sa už minuli.